Přejít k hlavnímu obsahu

Přihlášení pro studenty

Přihlášení pro zaměstnance

Publikace detail

Elučné správanie alifatických kyselin na zwitteriónových stacionárních fázích v hydrpfilne interakčnej chromatografii
Autoři: Boháčová Iveta | Halko Radoslav | Jandera Pavel
Rok: 2016
Druh publikace: ostatní - přednáška nebo poster
Strana od-do: nestránkováno
Tituly:
Jazyk Název Abstrakt Klíčová slova
slo Elučné správanie alifatických kyselin na zwitteriónových stacionárních fázích v hydrpfilne interakčnej chromatografii Jednou z najvyužívanejších HPLC metód je reverzno-fázová kvapalinová chromatografia (RP-LC). Problém využitia RP-LC nastáva pri separácií veľmi polárnych látok, ktorých hodnota rozdeľovacej konštanty oktanol/voda (log Pow) je nižšia ako 1. Medzi takéto látky patria aj alifatické kyseliny. Hydrofilne interakčná chromatografia (HILIC) je vhodnou alternatívou k RP-LC na separáciu polárnych látok. HILIC môže byť charakterizovaná ako chromatografická metóda, ktorá využíva stacionárne fázy určené pre normálno-fázovú kvapalinovú chromatografiu (NP-LC) v kombinácií s mobilnou fázou používanou v RP-LC, ktorá obsahuje viac ako 50% organického modifikátora vo vodnej zložke. Predpokladá sa že separačný mechanizmus v HILIC je riadený predovšetkým rozdeľovaním analytov medzi dve kvapalné fázy 1. na vodu bohatšiu stacionárnu fázu (polárne skupiny naviazané na povrchu stacionárnej fázy priťahujú molekuly vody z mobilnej fázy) a 2. prevažne organickú mobilnú fázu (Alpert 1990). Avšak separačný mechanizmus v HILIC nie je stále úplne objasnený. V závislosti od funkčných skupín na stacionárnej fáze (polárne, aniónové, katiónové, neutrálne a zwiteriónové) a od charakteru analytu, sa okrem rozdeľovacieho separačného mechanizmu uplatňuje adsorpčný ako aj iónovo-výmenný mechanizmus (Kawachi 2011, Dinh 2011, Soukup 2012). Predkladaná štúdia sa zaoberá elučným správaním alifatických kyselín (2-oxoglutárová, pyruová, glukónová, vínna, jablčná, citrónová, šťaveľová) na dvoch zwiteriónových stacionárnych fázach 1. silikagél s naviazanými sulfobetaínovými funkčnými skupinami ZIC-HILIC a 2. silikagél s naviazanými fosforylcholínovými funkčnými skupinami. Zwiteriónové stacionárne fázy obsahujú kladne a záporne nabité funkčné skupiny v pomere 1:1. Rozdiel medzi ZIC-HILIC a ZIC-cHILIC nie je len v povahe záporne nabitých funkčných skupín ale aj v usporiadaní nábojov. Elučné; správanie; alifatických; kyselin; zwitteriónových; stacionárních; fázích; hydrpfilne; interakčnej; chromatografii